Okolie Košíc – známe i neznáme

Cieľom tejto kapitoly nie je poskytovať známe alebo podrobné informácie o turistiskom vyžití v okoli Košíc. Kapitola sa zameriava na menej známe alebo inak zaujímavé v Košickom kraji. Najprv však aspoň základné informácie o okolí Košíc.

Okolie Košíc poskytuje návštevníkom i turistom mesta veľa príležitostí na rekreáciu a športovú činnosť hlavne v Košickom lesoparku, ktorého rozloha je vyše 72 00 ha. Tu je možnosť pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu v každom ročnom období.

Na západ od Košíc sa nachádzajú pohoria Čierna hora a Volovské vrchy. Na východe je to pohorie Slánske vrchy.

Okrem pohorí a vrcholov sú podľa možností turisticky atraktívne aj vodné toky. Územím mesta preteká spolu dvadsaťosem pomenovaných vodných tokov, z nich tri sú rieky (Hornád, Ida, Torysa) a tri kanály.

V blízkosti mesta sa nachádzajú rekreačné strediská a turistické oblasti napr. Čermeľ, Bankov, Hradová, Hrešná, Alpinka, Jahodná a Kojšová hoľa.

Severnou časťou okolia Košíc prechádza najdlhší, červeno značkovaný chodník v Slovenskej republike Cesta hrdinou SNP, vedúci z Devína až k pamätníku v Duklianskom priesmyku. Cez východnú časť okresu po hlavnom hrebeni Slánskych vrchov prechádza ďalšia významná európska trasa E3.

---

---

Čo možno nepoznáte z okolia Košíc

Z Čertovho hradu hrebeňom až na Čipkov vrch

Trasa: Štôlňa Dionýz / Dénes – Čertov hrad – Lipovec – Čipkov vrch – Južný potok – Čertov hrad – Lepkavý potok – štôlňa Dionýz / Dénes

Údaje o trase: 11,5 km; prevýšenie: +658 m / -658 m

Doprava: autom z Košíc ku štôlni Dionýz na obcou Drnava

Návrat: autom od štôlni Dionýz do Košíc

Čertov hrad je skalný hrebeň rozoklaný množstvom skalných balvanov na sever od Drnavy. Celá táto oblasť je posiata sivými balvanmi rôznych veľkostí a tvarov, ktoré sú miestami husto obrastené machmi a lišajníkmi. Vedľa je ešte jeden Čertov hrad. Jedná sa o vrchol s výraznou skalou. Svahy vrchu sú posiate obrovskými balvanmi s nebezpečnými puklinami medzi nimi. Skutočne jedinečný skalnatý svah neďaleko nášho krásneho Slovenského krasu. Pod Čertovým hradom leží Lepkavá dolina a preteká ňou potok rovnomerného názvu.

Za Čertovým hradom sa nachádza bezmenná kóta a pod ňou sedlo s altánkom. Odtiaľ stúpa úzky chodník k ďalšiemu hrebeňu s vrchom Lipovec a Čipkovým vrchom. Na hrebeni sa miestami tiež nachádzajú netradičné skalné útvary.

Štôlňa Dionýz s dĺžkou 1200 m bola najvýznamnejšou štôlňou v oblasti Slovenského rudohoria. Jej banská činnosť bola ukončená v roku 1974. Dodnes je zachovaný pekne zrekonštruovaný vstup do bane a informačná tabuľa o histórii štôlne s dobovými fotografiami. Sú tu aj lavičky a malá vodná nádrž, v ktorej sa podľa rozprávania umývali baníci, keď vyfárali z bane. Neďaleko štôlne sa nachádza ohnisko.

---

Kozí hrad (Kecske Var)

Trasa: pod Dolným vrchom na Maďarskej strane – Dlhý breh – Dlhý vrch – Kameňolom Včeláre – a späť

Údaje o trase: 6 km; prevýšenie: +400 m / -400 m

Doprava: autom z Košíc k Dolnému vrchu na Maďarskej strane

Návrat: autom od Dolného vrchu do Košíc

Na kopci oproti Turnianskemu hradu stál kedysi jeden z hradov Turnianskej župy. Na vrchole kopca sú stále dobre viditeľné znaky priekopy priemeru zhruba 15 metrov okolo ruín bývalej veže cca 4 x 4 metrov a pár metrov ďalej stojí kamenná stena. Hrádok bol známy ako Kozí hrad (Kecskevar).

---

Malá Zobraná, Veterná diera a Úpätná jaskyňa

Trasa: Mirkovce – Veterná diera na Malej Zobranej – Úpätná jaskyňa – Mirkovce

Údaje o trase: 3,75 km; prevýšenie: + 196 m / – 196 m

Doprava: autom z Košíc do Mirkoviec

Návrat: autom z Mirkoviec do Košíc

Veterná diera je pseudokrasová rozsadlinová priepasť s dĺžkou 11 metrov, ktorú preskúmali a zdokumentovali prešovskí jaskyniari. Miesto Veternej diery je známe pre mimoriadne silný prievan, ktorý vanie smerom von v zimných mesiacoch. Vďaka špecifickému prvku v krajine postihnutej gravitačnými deformáciami sa v zime mohol na vrchole kopca zohrievať teplom z kopca premrznutý pustovník. Pri nízkych teplotách ovzdušia sa z diery “dymí” ako z komína. Tu sa vraj zohrievali a ukrývali pustovní mnísi. Teplo umožňuje stovkám salamandier prežiť zimu.

Cca 90 metrov pod Veterou dierou sa nachádza Upätná jaskyňa, ktorá je dlhá len 3 metre, avšak je v Veternou dierou klimaticky prepojená.

---

Kaplnka Sans Souci, vrch Šibeň a Krížová cesta pod Kapličkou

Trasa: Spišká Nová Ves – Sans Souci – Šibeň – pod Kapličkou – Smižany

Údaje o trase: 10,1 km; prevýšenie: + 239 m / – 225 m

Doprava: rýchlikom z Košíc do Spišskej Novej Vsi

Návrat: osobným vlakom zo Smižian, s prestupom v Spišskej Novej Vsi, do Košíc

Na vŕšku Zámčisko vypínajúcom sa nad obcou Iliašovce nechal v druhej polovici 18. storočia gróf Štefan Csáky s manželkou Júliou postaviť rozprávkový letohrádok nazvaný Sans Souci – „Bez starostí“. Letohrádok bol miestečkom pre filozofiu, krásne umenie, pokoj a duševnú slobodu. Jeho centrom bola kaplnka, pred ktorou stál obelisk. Okrem týchto stavieb sa v areáli nachádzal palác pre príslušníkov rodu, palác pre hostí, budovy pre úradníkov, pustovňa, športové ihriská i kúpele. Všetko to bolo vsadené do krásne upraveného parku s priestrannými klietkami plnými spevavých vtákov a s podmanivým výhľadom na Tatry.

Idylka „bezstarostnosti“ však nemala dlhého trvania. Nákladný spôsob života Júlie Csákyovej totiž priviedol rodinu ku krachu a nešťastný Štefan nechal v záchvate zúrivosti celý letohrádok okrem kaplnky a obelisku zrovnať so zemou. Kaplnka i obelisk stoja na vŕšku dodnes, hoc iba ako zrúcaniny. O obe pamiatky, ako i o celý priľahlý areál sa stará občianske združenie Sans Souci – Letohrádok Iliašovce, ktorého cieľom je záchrana tohto vzácneho miesta a jeho premena na turistickú oddychovú zónu.

Na vrchu Šibeň (627 m n.m.) sa v stredoveku popravovalo na výstrahu ostatným, lebo Šibeň bolo dobre vidno z okolitých dedín. Vysoký vrch Šibeň je dobrý vyhliadkový bod. Dokonca odtiaľ vidno Vysokú (2547 m n.m.).

---

Hájske vodopády

Trasa: naľavo od cesty, ktorá vedie z obce Háj do obce Hačava

Údaje o trase: cca 1 – 3 km s malým prevýšením

Doprava: autom z Košíc do Hája

Návrat: autom z Hája do Košíc

Hájske vodopády sa nachádzajú na Hájskom potoku popri ceste vedúcej z obce Háj do obce Hačava. Prvý (Dolný Hájsky) vodopád začína hneď za Hájom a po posledný (Horný Hájsky) vodopád treba prejsť asi 1 km. Potom Hájsky potok prechádza popod cestu na druhú stranu.

Celkove sa v tej oblasti nachádza až desať pomenovaných vodopádov. Na štyri vodopády z nich poukazujú tri smerovníky. Vodopády sú vysoké 1 – 7 metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok. V zimnom období vodopády veľmi často zamŕzajú a vytvárajú ľadové steny a cencúle.

Okolo vodopádov si viete urobiť nenáročnú prechádzku. V sezóne auta parkujú najradšej “vo vodopádoch”. Využite preto tri verejné parkoviska na spodnom začiatku Hája. Pri fotkách je uvedený názov vodopádu. Verím, že takto lepšie spoznáte toto známe a obľúbené miesto.

---

Husitský kostol

Trasa: oblasť na hornom konci obce Lúčka

Údaje o trase: krátka vzdialenosť aj prevýšenie

Doprava: autobusom z Košíc do Lúčky

Návrat: autobusom z Lúčky do Košíc

Bývalý Husitský kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pôvodne ako kostol. Keďže stál na strategickej vyvýšenine, v 15. storočí ho obsadili husiti, ktorí sa ukrývali na Slovensku a prestavili ho na silnú pevnosť. Z kostola sa zachovalo iba obvodové murivo a značne znížený obranný múr s vežičkou nad strmým svahom. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou a vystavili malú baštu opatrenú strieľňami. Pomenovanie „Husitský kostol“ pochádza práve z tohto obdobia.

Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce opustili tento kostol a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia spustošený. Koncom rokov 1970 bol kostol a priľahlý múr konzervovaný v dobre rozoznateľnom stave, čím sa stal jednou z najatraktívnejších lokalít Gemera.

Samotná návšteva kostola určite nebude stačiť. Tipom na výlet v okolí je výstup na vrch Žľab. Jedná sa o vápencovú skalu s výhľadom na obec Lúčka. Na mapách sa nachádza neznačená cesta z Lúčky na vrchol. Späť je možné sa vrátiť okruhom. Miestni obyvatelia volajú vrch Erget (maď: Ergetó).

---

Tufový kaňon

Trasa: Za obcou Ploské – Tufový kaňon – poľovnícky altánok – Za obcou Ploské

Údaje o trase: 3,3 km; prevýšenie: + 91 m / – 91 m

Doprava: autobusom z Košíc cez Ploské

Návrat: autobusom z Ploské do Košíc

Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášat príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf..

Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný ako Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil. Impozantnou časťou doliny je približne 56 metrov dlhá a úzka roklina, kde sa nachádzajú pekné erózne ryhy a tufové skaly vysoké 7 až 15 metrov. Tu sa nachádza aj miesto široké len 1,3 m. Zbytok doliny tvorí po svahoch zalesnená, divoká a ťažšie priechodná roklina kvôli popadaným stromom. Pri topení snehu alebo po výdatných dažďoch môže byť dolina plná vody. Dolina nie je udržiavaná, čo ju robí krajšou a divokejšou.

---

Rankovské opály

Trasa: Herľany – nálezisko obyčajných opálov – hrádok Púch – nálezisko mäsových a červených opálov a späť

Údaje o trase: 4,5 km; prevýšenie: + 349 m / – 127 m – len tam

Doprava: autobusom z Košíc do Herlian

Návrat: autobusom z Herlian do Košíc

Z Herlian vedie ZTZ na Rankovské skaly. Vydaj sa po ZTZ, avšak keď sa dostaneš na hlavnú cestu, pokračuj rovno, o chviľu odboč vpravo a klesaj mierne dole k Svinickému potoku. Čoskoro sa dostaneš k nálezisku obyčajných opálov, ktoré sa nachádzajú hlavne v potoku. Od náleziska vedie cesta k svahu, na vrchole ktorého sú pozostatky hrádka Púch. Nachádzajú sa tu už len miestami viditeľné pozostatky hradieb.

Od hrádku sa dá trochu íst hrebeňom, cestou dole a ďalšou cestou hore lesom i lúčkou až k odbočke, ktorá Ťa privedie k nálezisku mäsového opálu. Je tu niekoľko výkopov, ešte pred pár rokmi čerstvých a otvorených. Aj bez náčinia sa dajú poľahky nájsť veľké kusy tohto opálu. Momentálne sú dve známe jamy čiastočne zasypané. Menšie kúsky vhodné na pamiatku z návštevy sa ale povaľujú všade po okolí. V hlbších výkopoch sa dolovali velikánske kusy a okrem mäsového aj opál červený.

---

Skalné okno nad Opátkou

Trasa: Opátka – Skalné okno – Opátka

Údaje o trase: 3,6 km; prevýšenie: + 249 m / – 249 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Obec Opátka leží na severovýchode Volovských vrchov v doline Košariského potoka. Obec vznikla okolo roku 1773 ako banícka osada na tažbu medenej rudy, čo je logické, nakoľko sa nachádza vo východnej časti pohoria Slovenské rudohorie. Medená huta spotrebúvala veľké množstvo dreveného uhlia, preto veľká časť miestnych obyvateľov pracovala ako uhliari a lesní robotníci v ťažbe dreva.

V obci sú nevhodné pôdne a klimatické podmienky kvôli nedostatku slnečného svitu v úzkej doline. Urodia sa iba zemiaky, koreňová zelenina a niektoré druhy ovocia.

V Opátke sa nachádza niekoľko pamiatok: rímokatolícky barokový kostol a neskorobaroková budova správy medených hámrov.

Skalné okno sa nachádza v severnom svahu bočného hrebeňa Železného vrchu v doline Košariského potoka. Trasa k nej vedie najprv po zvážnici, ktorá stúpa na hrebeň. Priamo k okno už nevedie žiaden chodník, les je tam však priechodný.

---

Tolhájska – bývalá Csákyho chata, 850 m n.m.

GPS: 48.7794464N, 21.0330408E

Trasa: Opátka – Tolhárska – Zlatoidské lúky – Opátka

Údaje o trase: 15,3 km; prevýšenie: + 667 m / – 667 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho kedysi stála na lúke, kde bola postavená z červeného smreka v polovici 19. storočia. Chatu, spolu s okolitými pozemkami získalo mesto výmenou za svoje nevyužívané vinicevo Forró a v Garadne, ktoré po rozpade monarchie pripadli Maďarsku. V roku 1926 získal košický odbor KČST od mesta do prenájmu 2 izby na prízemí tejto chaty. Chata neprežila vojenské besnenie a bola v roku 1944 vypálená a úplne zničená. Lesy postavili novú horáreň, ale po 5 rokoch ju premiestnili do dediny Opátka a na poľane Tolhájska ostal len altánok a malý zrub neprístupný verejnosti.

---

Skalka

Vyhliadka Skalka je mohutné vápencové bralo, ktoré sa nachádza v Sopotníckych vrchoch na severozápad of obce Obišovce. Skalka klesá skoro kolmo do doliny Hornádu. Zo Skalky sú dobré výhľady do doliny Hornádu, Kysacký hrad, Jánošikovú baštu a ďalšie vrcholy.

Na Skalku vedie 3.2 dlhá ZTZ z Obišoviec po rázcestník SKALKA odbočka. Odtiaľ pokračuje 0.5 km dlhá ZTZ po rázsoche na vyhliadku. Jedná sa o nenáročnú vychádzku.

---

---

---