Okolie Košíc – známe i neznáme

Cieľom tejto kapitoly nie je poskytovať známe alebo podrobné informácie o turistiskom vyžití v okoli Košíc. Kapitola sa zameriava na menej známe alebo inak zaujímavé v Košickom kraji. Najprv však aspoň základné informácie o okolí Košíc.

Okolie Košíc poskytuje návštevníkom i turistom mesta veľa príležitostí na rekreáciu a športovú činnosť hlavne v Košickom lesoparku, ktorého rozloha je vyše 72 00 ha. Tu je možnosť pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu v každom ročnom období.

Na západ od Košíc sa nachádzajú pohoria Čierna hora a Volovské vrchy. Na východe je to pohorie Slánske vrchy.

Okrem pohorí a vrcholov sú podľa možností turisticky atraktívne aj vodné toky. Územím mesta preteká spolu dvadsaťosem pomenovaných vodných tokov, z nich tri sú rieky (Hornád, Ida, Torysa) a tri kanály.

V blízkosti mesta sa nachádzajú rekreačné strediská a turistické oblasti napr. Čermeľ, Bankov, Hradová, Hrešná, Alpinka, Jahodná a Kojšová hoľa.

Severnou časťou okolia Košíc prechádza najdlhší, červeno značkovaný chodník v Slovenskej republike Cesta hrdinou SNP, vedúci z Devína až k pamätníku v Duklianskom priesmyku. Cez východnú časť okresu po hlavnom hrebeni Slánskych vrchov prechádza ďalšia významná európska trasa E3.



Čo možno nepoznáte z okolia Košíc

Tufový kaňon

Na začiatku dolinky je Tufový kaňon dobre priechodný
popis

Na začiatku dolinky je Tufový kaňon dobre priechodný

Ďalej je dolinka zasypaná stromami a okrúhliakmi
popis

Ďalej je dolinka zasypaná stromami a okrúhliakmi

Okruhom za Tufovým kaňonon sa dá dostať k poľovníckemu altánku
popis

Okruhom za Tufovým kaňonon sa dá dostať k poľovníckemu altánku

Trasa: Za obcou Ploské – Tufový kaňon – poľovnícky altánok – Za obcou Ploské

Údaje o trase: 3,3 km; prevýšenie: + 91 m / – 91 m

Doprava: autobusom z Košíc cez Ploské

Návrat: autobusom z Ploské do Košíc

Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášat príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf..

Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný ako Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil. Impozantnou časťou doliny je približne 56 metrov dlhá a úzka roklina, kde sa nachádzajú pekné erózne ryhy a tufové skaly vysoké 7 až 15 metrov. Tu sa nachádza aj miesto široké len 1,3 m. Zbytok doliny tvorí po svahoch zalesnená, divoká a ťažšie priechodná roklina kvôli popadaným stromom. Pri topení snehu alebo po výdatných dažďoch môže byť dolina plná vody. Dolina nie je udržiavaná, čo ju robí krajšou a divokejšou.


Rankovské opály

Hrádok Púch
popis

Hrádok Púch

Výkopy na hrádku Púch
popis

Výkopy na hrádku Púch

Nálezisko mäsových a červených opálov
popis

Nálezisko mäsových a červených opálov

Trasa: Herľany – nálezisko obyčajných opálov – hrádok Púch – nálezisko mäsových a červených opálov a späť

Údaje o trase: 4,5 km; prevýšenie: + 349 m / – 127 m – len tam

Doprava: autobusom z Košíc do Herlian

Návrat: autobusom z Herlian do Košíc

Z Herlian vedie ZTZ na Rankovské skaly. Vydaj sa po ZTZ, avšak keď sa dostaneš na hlavnú cestu, pokračuj rovno, o chviľu odboč vpravo a klesaj mierne dole k Svinickému potoku. Čoskoro sa dostaneš k nálezisku obyčajných opálov, ktoré sa nachádzajú hlavne v potoku. Od náleziska vedie cesta k svahu, na vrchole ktorého sú pozostatky hrádka Púch. Nachádzajú sa tu už len miestami viditeľné pozostatky hradieb.

Od hrádku sa dá trochu íst hrebeňom, cestou dole a ďalšou cestou hore lesom i lúčkou až k odbočke, ktorá Ťa privedie k nálezisku mäsového opálu. Je tu niekoľko výkopov, ešte pred pár rokmi čerstvých a otvorených. Aj bez náčinia sa dajú poľahky nájsť veľké kusy tohto opálu. Momentálne sú dve známe jamy čiastočne zasypané. Menšie kúsky vhodné na pamiatku z návštevy sa ale povaľujú všade po okolí. V hlbších výkopoch sa dolovali velikánske kusy a okrem mäsového aj opál červený.


Skalné okno nad Opátkou

Radosť cestou k skalnému oknu
popis

Radosť cestou k skalnému oknu

Skalné okno nad Opátkou
popis

Skalné okno nad Opátkou

Skalné okno nad Opátkou
popis

Skalné okno nad Opátkou

Trasa: Opátka – Skalné okno – Opátka

Údaje o trase: 3,6 km; prevýšenie: + 249 m / – 249 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Obec Opátka leží na severovýchode Volovských vrchov v doline Košariského potoka. Obec vznikla okolo roku 1773 ako banícka osada na tažbu medenej rudy, čo je logické, nakoľko sa nachádza vo východnej časti pohoria Slovenské rudohorie. Medená huta spotrebúvala veľké množstvo dreveného uhlia, preto veľká časť miestnych obyvateľov pracovala ako uhliari a lesní robotníci v ťažbe dreva.

V obci sú nevhodné pôdne a klimatické podmienky kvôli nedostatku slnečného svitu v úzkej doline. Urodia sa iba zemiaky, koreňová zelenina a niektoré druhy ovocia.

V Opátke sa nachádza niekoľko pamiatok: rímokatolícky barokový kostol a neskorobaroková budova správy medených hámrov.

Skalné okno sa nachádza v severnom svahu bočného hrebeňa Železného vrchu v doline Košariského potoka. Trasa k nej vedie najprv po zvážnici, ktorá stúpa na hrebeň. Priamo k okno už nevedie žiaden chodník, les je tam však priechodný.


Tolhájska – bývalá Csákyho chata, 850 m n.m.

Zrub na Tolhájskej

Zrub na Tolhájskej

Piknik pri zrube

Piknik pri zrube

Stodola pri Tolhájskej

Stodola pri Tolhájskej

GPS: 48.7794464N, 21.0330408E

Trasa: Opátka – Tolhárska – Zlatoidské lúky – Opátka

Údaje o trase: 15,3 km; prevýšenie: + 667 m / – 667 m

Doprava: autobusom z Košíc do Opátky

Návrat: autobusom z Opátky do Košíc

Pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho kedysi stála na lúke, kde bola postavená z červeného smreka v polovici 19. storočia. Chatu, spolu s okolitými pozemkami získalo mesto výmenou za svoje nevyužívané vinicevo Forró a v Garadne, ktoré po rozpade monarchie pripadli Maďarsku. V roku 1926 získal košický odbor KČST od mesta do prenájmu 2 izby na prízemí tejto chaty. Chata neprežila vojenské besnenie a bola v roku 1944 vypálená a úplne zničená. Lesy postavili novú horáreň, ale po 5 rokoch ju premiestnili do dediny Opátka a na poľane Tolhájska ostal len altánok a malý zrub neprístupný verejnosti.


Skalka

Odpočinok na Skalke

Odpočinok na Skalke

Odpočinok na Skalke

Odpočinok na Skalke

Rázcestník pred Skalkou

Rázcestník pred Skalkou

Vyhliadka Skalka je mohutné vápencové bralo, ktoré sa nachádza v Sopotníckych vrchoch na severozápad of obce Obišovce. Skalka klesá skoro kolmo do doliny Hornádu. Zo Skalky sú dobré výhľady do doliny Hornádu, Kysacký hrad, Jánošikovú baštu a ďalšie vrcholy.

Na Skalku vedie 3.2 dlhá ZTZ z Obišoviec po rázcestník SKALKA odbočka. Odtiaľ pokračuje 0.5 km dlhá ZTZ po rázsoche na vyhliadku. Jedná sa o nenáročnú vychádzku.


Biela skala, 806 m n.m. a Arturova skala, 796 m n.m.

Vrch Biela skala sa nachádza na pokraji Ceste hrdinov SNP (ČTZ) medzi Kráľovou studňou a Sedlom Repy. Vrchol tvorí asi 30 m široká a 4 m vysoká zalesnená vápencová skala. Na severnej strane sa nachádza Veľká Sokoľská jaskyňa a na juhovýchodnej strane Previsová jaskyňa a Krížová jaskyňa. Asi 30 metrov na východ od skaly sa nachádza Arturová skala. Pod jej vrcholom klesá skalná stena asi 100 metrov hlboko.


Holý vrch (Tisícka), 1054 m n.m.

Holý vrch je označovaný aj Tisícka, pretože je to najbližší vrchol pri Košiciach s výškou aspoň 1000 m n.m. Od Košíc je vzdialený cca 13 km. Na vrchole je dobre viditeľný televízny vysielač a niekoľko balvanov.

Na Holý vrch je možné sa dostať z Cesty hrdinov SNP (ČTZ) za chatou Lajoška cca 3 km smerom na Kojšovú hoľu ešte pred Idčianskym sedlom. Neznačená cesta na vrchol je cca 350 metrov dlhá a je vhodná aj pre cykloturistiku.


Rozlomity

Oblasť Rozlomity sa nachádza na juhozápad od obce Veľka Lodina. Tvoria ju vápencovo – zlepencové veže skaly, vysoké 10 až 40 metrov. Rozlomity sú domovskou oblasťou horolezeckého klubu Rozlomity.

Ku skalám sa dostanete cez lúku za stanicou, ktorú prejdete šikmo doľava k záhradkárskym chatám k prameňu s pitnou vodou. Ďalej pôjdete údolím popri potoku až ku skalám na pravej strane. Odtiaľ vyjdete na hrebeň vľavo a po hrebeni až ku skalám. Cesta je čiastočne vyznačená skalnými mužíkmi.


Vojenské bunkre pri obci Slanská Huta

V obci Slanská Huta a okolí sa nachádza 17 bunkrov z prvej Československej republiky. Slúžili ako obranná línia pri hranici s Maďarskom. Celkovo bolo postavených 55 bunkrov. Po pripadnutí územiu Maďarsku bola väčšina bunkrou zniačená maďarskou armádou. Dva bunkre sú v obci, zvyšné lemujú ZTZ smerom na Izru. Bunkre sú stále zachovalé, aj keď zarastajú a chátrajú.


Trstinové jazerá

Horné Trstinové jazero je prírodná pamiatka na úpätí Slanského hradného vrchu. V jazere a okolí platí 4. stupňom ochrany, čo znamená zákaz pohybu mimo turistických chodníkov, zberu rastlín a rušenia živočíchov. Žijú tu chránené ohrozené druhy obojživelníkov, plazov a vtákov. K jazeru je možné sa dostať po náučnom chodníku z obce Slanec.

Dolné Trstinové jazero sa nachádza hneď za obcou, tiež na úpätí Slanského hradného vrchu, ale 300 metrov na juhovýchod od Horného Trstinového jazera. Jazero nie je chránené, ale vyskytujú sa tu obdobné vzácne živočíchy a rastliny. Popri jazere prechádza ČTZ. Od jazera je najkrajší výhľad na zrúcaninu hradu Slanec.


Bačkovská dolina

Dolina začína pri futbalovom ihrisku v Dargove a vinie sa okolo Bačkovského potoka. Cez celú doline vedie 6 km dlhá asfaltová cesta, značená ako ŽTZ, vhodná na prechádzky aj cyklistiku. Dolina končí pri zrúcanine hradu Braničev – Parušťan. V doline platí 5. stupeň ochrany.