Táto kapitola nie je žiadna nudná turistická encyklopédia o Košiciach (tých si určite už prečítal dosť). Zameriame sa radšej na menej navštevované miesta v Košickom kraji, ktoré možno ešte nepoznáš. Ale predtým si povedzme aspoň pár základov, aby si vedel, kde sa vlastne nachádzaš.
Okolie Košíc je raj pre každého, kto má rád prírodu a nechce sedieť doma. Košický lesopark s rozlohou cez 7200 ha ponúka priestor na pohyb po celý rok – či už chceš behať, bicyklovať alebo len tak blúdiť po lese. Na západ od mesta sa týčia Čierna hora a Volovské vrchy, na východe Slanské vrchy. A ak máš radšej vodu než kopce, cez mesto pretekajú dvadsaťosem potokov a riek – z toho tri väčšie rieky (Hornád, Ida, Torysa) a tri kanály.
V blízkosti mesta nájdeš kopec rekreačných stredísk ako Čermeľ, Bankov, Hradová, Hrešná, Alpinka, Jahodná či Kojšovská hoľa. Ak si “hardcore turista”, severom prechádza najdlhší červeno značkovaný chodník na Slovensku – Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie od Devína až po Dukliansky priesmyk (áno, poriadny kus cesty). A cez Slanské vrchy ide ešte európska trasa E3, takže sa môžeme pochváliť, že chodíme po medzinárodných trasách.
Čo možno nepoznáš v okolí Košíc
Ornitologický stacionár Drienovec
GPS: N48.6161247, E20.9150653
Doprava: autom k východnému okraju obce Drieňovec, potom peši cez lúku
Drienovská mokraď je názov lokality v k. ú. obce Drienovec v nadmorskej výške 190 m n. m. Rozloha mokrade je 7,7 ha. Geograficky sa nachádza na rozhraní Slovenského krasu a Košickej kotliny. Bezmenná krasová vyvieračka vyviera na južnom úpätí Jasovskej planiny a rozlieva sa na ploche medzi bývalými vinicami a intenzívne obrábanou poľnohospodárskou pôdou. V súčasnosti je to na malej ploche pestrá mozaika ruderálnych, krovitých, ostricových a trstinových biotopov. Na malej ploche je aj voľná vodná hladina.
V roku 2006 vznikol na Drienoveckej mokradi monitoring hniezdnych populácií vtákov. Na jar a jeseň tam ornitológovia odchytávajú a krúžkujú vtáky. Hlavnými cieľmi výskumu sú predovšetkým dlhodobé sledovania zmien v hniezdnych populáciách vtákov v Slovenskom krase, sledovanie priaznivého stavu európskych významných druhov a sledovanie fidelity a prežívania jedincov.
Hájske vodopády
Trasa: naľavo od cesty, ktorá vedie z obce Háj do obce Hačava
Údaje o trase: cca 1 – 3 km s malým prevýšením
Doprava: autom k vodopádom nad obcou Háj
Hájske vodopády sa nachádzajú na Hájskom potoku popri ceste vedúcej z obce Háj do obce Hačava. Prvý (Dolný Hájsky) vodopád začína hneď za Hájom a po posledný (Horný Hájsky) vodopád treba prejsť asi 1 km. Potom Hájsky potok prechádza popod cestu na druhú stranu. Celkovo sa v tej oblasti nachádza až desať pomenovaných vodopádov. Na štyri vodopády z nich poukazujú tri smerovníky. Vodopády sú vysoké 1 – 7 metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok. V zimnom období vodopády veľmi často zamŕzajú a vytvárajú ľadové steny a cencúle.
Okolo vodopádov si vieš urobiť nenáročnú prechádzku. V sezóne auta parkujú najradšej pri vodopádoch. Ak však chceš dlhšiu túru, využi až tri verejné parkoviska na dolnom začiatku Hája. Pri fotkách je uvedený názov vodopádu. Verím, že takto lepšie spoznáš toto známe a obľúbené miesto.
Kozí hrad (Kecskevar)
Trasa: pod Dolným vrchom na maďarskej strane – Dlhý breh – Dlhý vrch – Kameňolom Včeláre – a späť
Údaje o trase: 6 km; prevýšenie: +400 m / -400 m
Doprava: autom k Dolnému vrchu na Maďarskej strane
Na kopci oproti Turnianskemu hradu stál kedysi jeden z hradov Turnianskej župy. Na vrchole kopca sú stále dobre viditeľné znaky priekopy priemeru zhruba 15 metrov okolo ruín bývalej veže cca 4 × 4 metrov a pár metrov ďalej stojí kamenná stena. Hrádok bol známy ako Kozí hrad (Kecskevar).
Hrhovské rybníky
Trasa: chodníkom okolo Veľkého jazera
Údaje o trase: 6,1 km; prevýšenie: +73 m / -73 m
Doprava: autom k autobusovej zastávke pri obci Hrhov
Hrhovské rybníky boli vybudované v 60. rokoch 20. storočia na mieste rozľahlých močarísk Veľké jazero a Malé jazero. Nachádzajú sa južne od obce Hrhov v ochrannom pásme NP Slovenský kras, vedľa cesty I/16 smerom na Rožňavu a Košice. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n. m.
Jazerá dosahujú hĺbku približne 2 metrov a patria do povodia potoka Turňa, ktorý sa vlieva do rieky Bodva. Sú to jedny z najväčších rybníkov na území SR. Lokalita je evidovaná ako Významné vtáčie územie Slovenska – žije a hniezdi tu okolo 120 druhov vtáctva, vrátane volaviek, kaní močiarnych, bučiakov veľkých, trsteniarikov a celosvetovo chránených chochlačiek bielookých. Vyskytuje sa tu aj množstvo obojživelníkov (žaby, mloky), plazov (užovka fŕkaná, užovka obojková), cicavcov a hmyzu. Rybníky sa hospodársky využívajú hlavne na chov kaprov, poskytujú však aj možnosť rekreácie. Pri rybníkoch sú dve drevené rozhľadne slúžiace ako pozorovateľne vtáctva.
Z Čertovho hradu až na Čipkov vrch
Trasa: Štôlňa Dionýz / Dénes – Čertov hrad – Lipovec – Čipkov vrch – Južný potok – Čertov hrad – Lepkavý potok – štôlňa Dionýz / Dénes
Údaje o trase: 11,5 km; prevýšenie: +658 m / -658 m
Doprava: autom ku štôlni Dionýz pri obci Drnava
Čertov hrad je skalný hrebeň rozoklaný množstvom skalných balvanov na sever od Drnavy. Celá táto oblasť je posiata sivými balvanmi rôznych veľkostí a tvarov, ktoré sú miestami husto obrastené machmi a lišajníkmi. Vedľa je ešte jeden Čertov hrad. Ide o vrchol s výraznou skalou. Svahy vrchu sú posiate obrovskými balvanmi s nebezpečnými puklinami medzi nimi. Skutočne jedinečný skalnatý svah neďaleko nášho krásneho Slovenského krasu. Pod Čertovým hradom leží Lepkavá dolina a preteká ňou potok rovnakého názvu. Za Čertovým hradom sa nachádza bezmenná kóta a pod ňou sedlo s altánkom. Odtiaľ stúpa úzky chodník k ďalšiemu hrebeňu s vrchmi Lipovec a Čipkovým vrchom. Na hrebeni sa miestami nachádzajú netradičné skalné útvary.
Štôlňa Dionýz s dĺžkou 1200 m bola najvýznamnejšou štôlňou v oblasti Slovenského rudohoria. Jej banská činnosť bola ukončená v roku 1974. Dodnes je zachovaný pekne zrekonštruovaný vstup do bane a informačná tabuľa o histórii štôlne s dobovými fotografiami. Sú tu aj lavičky a malá vodná nádrž, v ktorej sa podľa rozprávania umývali baníci, keď vyfárali z bane. Neďaleko štôlne sa nachádza ohnisko.
Husitský kostol
Trasa: oblasť na hornom konci obce Lúčka
Údaje o trase: krátka vzdialenosť aj prevýšenie
Doprava: autobusom do obce Lúčka
Bývalý Husitský kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pôvodne ako kostol. Keďže stál na strategickej vyvýšenine, v 15. storočí ho obsadili husiti, ktorí sa ukrývali na Slovensku a prestavili ho na silnú pevnosť. Z kostola sa zachovalo iba obvodové murivo a značne znížený obranný múr s vežičkou nad strmým svahom. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou a vystavili malú baštu opatrenú strieľňami. Pomenovanie „Husitský kostol“ pochádza práve z tohto obdobia. Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce opustili tento kostol a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia spustošený. Koncom 70. rokov 20. storočia bol kostol a priľahlý múr konzervovaný v dobre rozoznateľnom stave, čím sa stal jednou z najatraktívnejších miest Gemera.
Samotná návšteva kostola určite nebude stačiť. Tipom na výlet v okolí je výstup na vrch Žľab. Jedná sa o vápencovú skalu s výhľadom na obec Lúčka. Na mapách sa nachádza neznačená cesta z Lúčky na vrchol. Späť je možné sa vrátiť okruhom. Miestni obyvatelia volajú vrch Erget (maď: Ergetó).
Esztramos
Trasa: krátky výstup na vrch Esztramos-hegy
Doprava: autom po spevnenej ceste k jaskyni Rákóczi barlang pod vrchom Esztramos-hegy
Esztramos je kopec klasifikovaný ako súčasť Aggtelekského krasu, ale geograficky patriaci do krasu Szalonnai, vyčnievajúci ako ostrov z údolia Bódvy medzi Bódvarákó a Tornaszentandrás. Pôvodne bol vysoký 380 metrov, ale teraz je kvôli ťažbe vysoký len 320 metrov. Jeho atrakciami sú jaskyne, objavené najmä v dôsledku banskej činnosti, vrátane jaskyne Rákócziho č. 1, respektíve jaskyne Aladár v Esztramos Földvári, ktorá bola v dôsledku ťažby takmer úplne zničená. V Esztramos sa plánuje vybudovať múzeum ťažby železnej rudy, ktoré by využilo početné zásobné jamy a šachty, ktoré sú stále v dobrom stave. Ďalej by sa usporiadala ekologická a mineralogická výstava, ktorá by návštevníkom predstavila špeciality oblasti. Úsek trasy via ferrata je už dokončený a vhodný na vyskúšanie.
Skalná brána nad Opátkou
Trasa: Opátka – Skalná brána – Opátka
Údaje o trase: 3,6 km; prevýšenie: + 249 m / – 249 m
Doprava: autobusom do obce Opátka
Obec Opátka leží na severovýchode Volovských vrchov v doline Košariského potoka. Obec vznikla okolo roku 1773 ako banícka osada na ťažbu medenej rudy, čo je logické, nakoľko sa nachádza vo východnej časti pohoria Slovenského rudohoria. Medená huta spotrebovala veľké množstvo dreveného uhlia, preto veľká časť miestnych obyvateľov pracovala ako uhliari a lesní robotníci v ťažbe dreva. V obci sú nevhodné pôdne a klimatické podmienky kvôli nedostatku slnečného svitu v úzkej doline. Urodia sa iba zemiaky, koreňová zelenina a niektoré druhy ovocia. V Opátke sa nachádza niekoľko pamiatok: rímokatolícky barokový kostol a neskorobaroková budova správy medených hámrov.
Skalná brána sa nachádza na severnom svahu bočného hrebeňa Železného vrchu v doline Košariského potoka. Trasa k nej vedie najprv po zvážnici, ktorá stúpa na hrebeň. Priamo k oknu už nevedie žiaden chodník, les je tam však priechodný.
Tolhájska – bývalá Csákyho chata (850 m n. m.)
GPS: N48.7794464N, E21.0330408
Trasa: Opátka – Tolhájska – Zlatoidské lúky – Opátka
Údaje o trase: 15,3 km; prevýšenie: + 667 m / – 667 m
Doprava: autobusom do obce Opátka
Pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho kedysi stála na lúke, kde bola postavená z červeného smreka v polovici 19. storočia. Chatu, spolu s okolitými pozemkami získalo mesto výmenou za svoje nevyužívané vinice vo Forró a v Garadne, ktoré po rozpade monarchie pripadli Maďarsku. V roku 1926 získal košický odbor KČST od mesta do prenájmu 2 izby na prízemí tejto chaty. Chata neprežila vojenské besnenie a bola v roku 1944 vypálená a úplne zničená. Lesy postavili novú horáreň, ale po 5 rokoch ju premiestnili do dediny Opátka a na poľane Tolhájska ostal len altánok a malý zrub neprístupný verejnosti.
Koňova skala
GPS: N48.8647000N, E21.0992500
Trasa: peši lúčnym svahom, potom strmý zostup ku skale
Doprava: autom k mostu vedúcemu k doline Malý Ružinok
Tam, kde sa dnes rozprestiera vodná nádrž Ružín, existovala rovnomenná dedinka Ružín. Vodná nádrž je obkolesená nádhernou prírodou a skalnatými útvarmi. Jedným takým zaujímavým útvarom je aj Koňova skala. Ako sa k tomu názvu skaly prišlo? Nuž teda počúvaj. Bol pekný, slnečný deň. V malej dedinke Ružín od rána ľudia žili svojím každodenným životom. Všetci sa živili poľnohospodárstvom; každý pracoval na svojom kúsku poľa. Aj roľník Jano išiel hneď ráno orať pole so svojimi koňmi. Nad jeho poľom sa vynímala šikmá skala, ktorá bola veľmi vysoká a strmá. Jano pracoval celý deň. Keď končil namáhavú oračku, už sa zvečerievalo. Len tu zrazu čosi čudné vybehlo z kríkov. Nevyzeralo to ako človek, ale ani celkom zvieraciu podobu to nemalo. Kone sa veľmi zľakli a splašili sa. Utekali z poľa priamo na spomínanú šikmú skalu. Každý iným smerom. Tu sa zrazu jeden kôň na skale pošmykol a začal padať dole. Dopadol do rieky, v ktorej sa dolámal a utopil. Druhý kôň sa stratil a dodnes sa nevie, čo sa s ním stalo. Či bolo tak alebo inak, to je v podstate jedno. Ale Koňova skala sa nad Hornádom vypína dodnes.
Výhľadová Koňova skala sa nachádza na severozápadnom svahu vrchu Hrabina (584 m n. m. ) v nadmorskej výške 350 – 400 m n. m. Výhľadový skalný útvar je približne široký 200 metrov a jeho výška od hladiny priehrady je od 40 do 60 metrov. Na vrcholovej plošine skalných brál sa nachádzajú ružínske lúky, ktoré ponúkajú pekné výhľady do okolia. Koňova skala má takmer kolmo klesajúce skalné steny, ktoré obmýva voda z vodnej nádrže Malá Lodina. Najkrajší pohľad na Koňovú skalu je z cestného mosta, ktorý prechádza vodnou nádržou. Podľa povesti tu na čistinke za svitu mesiaca môžeme stretnúť lesné víly. Tie tu tancujú v čarovných kruhoch a roznášajú vzduchom vôňu rastlín.
Tufový kaňon
Trasa: Za obcou Ploské – Tufový kaňon – poľovnícky altánok – Za obcou Ploské
Údaje o trase: 3,3 km; prevýšenie: + 91 m / – 91 m
Doprava: autobusom k obci Ploské
Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášať príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf.
Tufový kaňon je úzka približne 0,8 km dlhá malá dolinka, ktorú vo vulkanickej hornine nazývanej tuf vyhĺbil vodný tok. Na začiatku doliny sa nachádza malý kameňolom nazývaný Stračí dol, v ktorom sa kedysi tuf ťažil. Impozantnou časťou doliny je približne 56 metrov dlhá a úzka roklina, kde sa nachádzajú pekné erózne ryhy a tufové skaly vysoké 7 až 15 metrov. Tu sa nachádza aj miesto široké len 1,3 m. Zbytok doliny tvorí po svahoch zalesnená, divoká a ťažšie priechodná roklina kvôli popadaným stromom. Pri topení snehu alebo po výdatných dažďoch môže byť dolina plná vody. Dolina nie je udržiavaná, čo ju robí krajšou a divokejšou.
Zjavenie Panny Márie
GPS: N48.7026669, E21.5826083
Trasa: po spevnenej ceste k svätostánku
Údaje o trase: 3 km; prevýšenie: + 138 m / – 12 m
Doprava: autom k obci Malé Ozorovce
15. 9. 2003 v blízkosti obce Malé Ozorovce v lese (v miestach, kde sa dedina vraj nachádzala pôvodne) sa reholnej sestre Agáte zjavila Panna Mária. Od roku 2004 sa tomuto miestu venuje o. z. Magnifikat Slovakia. Vybudovalo tu oltár a svätostánok a organizuje tu vždy 17-ho v mesiaci sväté omše. Zaparkovať sa dá na konci Malých Ozoroviec a po spevnenej ceste s lúkami okolo pokračovať asi 3 km ku kamennému lomu, kde sa pútnické miesto nachádza.
Malá Zobraná, Veterná diera a Úpätná jaskyňa
Trasa: Mirkovce – Veterná diera na Malej Zobranej – Úpätná jaskyňa – Mirkovce
Údaje o trase: 3,75 km; prevýšenie: + 196 m / – 196 m
Doprava: autom do obce Mirkovce
Veterná diera je pseudokrasová rozsadlinová priepasť s dĺžkou 11 metrov, ktorú preskúmali a zdokumentovali prešovskí jaskyniari. Miesto Veternej diery je známe pre mimoriadne silný prievan, ktorý vanie smerom von v zimných mesiacoch. Vďaka špecifickému prvku v krajine postihnutej gravitačnými deformáciami sa v zime mohol na vrchole kopca zohrievať teplom z kopca premrznutý pustovník. Pri nízkych teplotách ovzdušia sa z diery “dymí” ako z komína. Tu sa vraj zohrievali a ukrývali pustovnícki mnísi. Teplo umožňuje stovkám salamandier prežiť zimu. Cca 90 metrov pod Veternou dierou sa nachádza Úpätná jaskyňa v tzv. Zimnej skale, ktorá je dlhá len 3 metre, avšak je s Veternou dierou klimaticky prepojená.
Rankovské opály
Trasa: Herľany – nálezisko obyčajných opálov – hrádok Púch – nálezisko mäsových a červených opálov a späť
Údaje o trase: 4,5 km; prevýšenie: + 349 m / – 127 m – len tam
Doprava: autobusom do obce Herľany
Z Herlian vedie ZTZ na Rankovské skaly. Vydaj sa po ZTZ, avšak keď sa dostaneš na hlavnú cestu, pokračuj rovno, o chviľu odboč vpravo a klesaj mierne dole k Svinickému potoku. Čoskoro sa dostaneš k nálezisku obyčajných opálov, ktoré sa nachádzajú hlavne v potoku. Od náleziska vedie cesta k svahu, na vrchole ktorého sú pozostatky hrádka Púch. Nachádzajú sa tu už len miestami viditeľné pozostatky hradieb.
Od hrádku sa dá trochu ísť hrebeňom, cestou dole a ďalšou cestou hore lesom i lúčkou až k odbočke, ktorá Ťa privedie k nálezisku mäsového opálu. Je tu niekoľko výkopov, ešte pred pár rokmi čerstvých a otvorených. Aj bez náčinia sa dajú poľahky nájsť veľké kusy tohto opálu. Momentálne sú dve známe jamy čiastočne zasypané. Menšie kúsky vhodné na pamiatku z návštevy sa ale povaľujú všade po okolí. V hlbších výkopoch sa dolovali velikánske kusy a okrem mäsového aj opál červený.
Kaplnka Sans Souci, vrch Šibeň a Krížová cesta pod Kapličkou
Trasa: Spišská Nová Ves – Sans Souci – Šibeň – pod Kapličkou – Smižany
Údaje o trase: 10,1 km; prevýšenie: + 239 m / – 225 m
Doprava: rýchlikom do mesta Spišská Nová Ves
Návrat: osobným vlakom z obce Smižany
Na vŕšku Zámčisko vypínajúcom sa nad obcou Iliašovce nechal v druhej polovici 18. storočia gróf Štefan Csáky s manželkou Júliou postaviť rozprávkový letohrádok nazvaný Sans Souci – „Bez starostí“. Letohrádok bol miestečkom pre filozofiu, krásne umenie, pokoj a duševnú slobodu. Jeho centrom bola kaplnka, pred ktorou stál obelisk. Okrem týchto stavieb sa v areáli nachádzal palác pre príslušníkov rodu, palác pre hostí, budovy pre úradníkov, pustovňa, športové ihriská i kúpele. Všetko to bolo vsadené do krásne upraveného parku s priestrannými klietkami plnými spevavých vtákov a s podmanivým výhľadom na Tatry.
Idylka „bezstarostnosti“ však nemala dlhého trvania. Nákladný spôsob života Júlie Csákyovej totiž priviedol rodinu ku krachu a nešťastný Štefan nechal v záchvate zúrivosti celý letohrádok okrem kaplnky a obelisku zrovnať so zemou. Kaplnka i obelisk stoja na vŕšku dodnes, hoc iba ako zrúcaniny. O obe pamiatky, ako i o celý priľahlý areál sa stará občianske združenie Sans Souci – Letohrádok Iliašovce, ktorého cieľom je záchrana tohto vzácneho miesta a jeho premena na turistickú oddychovú zónu.
Na vrchu Šibeň (627 m n. m.) sa v stredoveku popravovalo na výstrahu ostatným, lebo Šibeň bolo dobre vidno z okolitých dedín. Vysoký vrch Šibeň je dobrý vyhliadkový bod. Dokonca odtiaľ vidno Vysokú (2547 m n. m.).
